Chovateľstvo

Holub domáci (Columba livia domestica)

Holub domáci (Columba livia domestica) bol vyšlachtený z divo žijúceho holuba skalného (Columba livia).

Holub skalný je v pôvodnom divokom sfarbení šedý s lesklou fialovou hruďou a lesklým zeleným krkom a s výraznými čiernymi pruhmi na krídlach. Chvost je modrošedý so širokým čiernym lemom na konci, kostrč je biela, zobák je matne šedý s bielym ozobím. Medzi samcom a samicou nie sú výrazné rozdiely vo vzhľade ani vo veľkosti.

Vyskytuje sa v Euroázii, severnej Afrike, Prednej Ázii, Japonsku a severnej Číny. Ďalej v Etiópskej oblasti, v oblasti Južnej Ázie, v Austrálií, na Novom Zélande a v Severnej Amerike.

Hniezdia na skalnatých stredomorských útesoch aj vo vnútrozemí v skalách, zrúcaninách a na budovách. Nikdy nehniezdi v dutých stromoch ako napr. holub plúžik (Columba oenas).

História domestikácie

Počiatky domestikácie holuba skalného sú starého dáta, pred viac ako 6000 rokmi s najväčšou pravdepodobnosťou v Mezopotámii a Prednej Ázii. V poštovej a spravodajskej službe a vo vojenstve sa holuby používali už od čias starého Egypta.

Holubia pošta bola dlhú dobu ľudských dejín prakticky najrýchlejším spôsobom dopravovania správ. Jej nevýhodou však bolo jednak to, že holub unesie len veľmi obmedzený náklad a to, že sa dokázal vracať len na miesto, kde už predtým bol a odkiaľ bol pôvodne vypustený. Dnes má holubia pošta len malý praktický význam. Poštové holuby sa dnes využívajú na hobby preteky.

Spôsob života

Holub domáci je spoločenský, žije v kŕdľoch a hniezdi v kolóniách. Je výborný letec.

Živí sa hlavne semenami, obilím, púčikmi, mladými rastlinkami, prípadne aj plodmi.

Hniezdo je tvorené vetvičkami. Samička znáša 2 biele vajcia, na ktorých sedia striedavo holub aj holubica. Po vyliahnutí sa o ne starajú obaja rodičia.

Mláďatá sú po vyliahnutí slepé a takmer holé. Najskôr ich rodičia kŕmia kašovitou hmotou vytváranou zo stien hrvoľa (tzv. holubie mlieko), neskôr semenami a plodmi, ktorými rodičia plnia najskôr svoj hrvoľ, zapíjajú vodou a vyvrhujú potom do hrvoľa mláďat. 

Etologickou zvláštnosťou holubov je pitie vody saním.

Plemená

Na svete existuje približne 1000 holubích plemien, ktoré sú zaradené do nasledujúcich kategórii:

Holuby tvaru (napr. texan, rys, poštový holub, košoa, riman,...)
Holuby bradavičnaté (napr. dragúň, kariér, indián, bagdety,...)
Holuby sliepočky (napr. king, modena, modenka, florentín,...)
Hrvoliaci (napr. slovenský hrvoliak, český stavák, anglický hrvoliak, pomoranský hrvoliak,...)
Holuby farebné (napr. český cíbik, hýl, mnich, kaňka, sliezsky farebnohlávok,...)
Bubláky (napr. altenburský, arabský, český,...)
Štruktúrové holuby (napr. indický pávik, anglický pávik, brčkáň, parochniak,...)
Sovky (napr. orientálna sovka, figurita, talianska sovka,...)
Letúny (akrobatické holuby) (napr. rolery, kotmeliaky, vysokoletci, tlieskači,...)

Chov

Holub domáci, rovnako ako jeho divoko žijúci príbuzný a predchodca- holub skalný, žije prirodzene v kŕdli. Holub nikdy nesmie zostať sám (výnimka - karanténa). Minimálny odporúčaný počet holubov v holubníku je 6 kusov. Holuby chováme v pároch, preto musí byť rovnaký počet samcov a samíc v holubníku.

V žiadnom prípade holuby nechováme v klietke. Každý holub musí mať možnosť preletieť sa. Vzhľadom na plemená, môžeme rozdeliť holuby na lietavé a menej lietavé. Menej lietavé plemená (ako napr. páviky) môžeme bez problémov chovať vo voliére. Minimálna veľkosť voliéry je 3x3x2m.

Niektoré plemená holubov sa neodporúča chovať vo voliére, pretože denne nalietajú obrovské množstvo kilometrov a voliérový chov by bránil ich prirodzenosti. Patria sem závodné holuby, poštové holuby a akrobatické holuby. Takéto holuby sa chovajú vo veľkých komorových holubníkoch s neobmedzenou možnosťou slobodne sa preletieť, prípadne v miestach so zvýšeným výskytom dravcov je možné občasné púšťanie napr. 2x denne.